Bratia Pylyp a Vadym Gryshyn z Charkova založili svoj prvý biznis ešte počas štúdia: vyvinuli sady na vyšívanie korálkami. Dnes sa sady na ručné práce značky AbrisArt predávajú na štyroch kontinentoch. No chalani sa chceli pustiť do niečoho nezvyčajného, do niečoho, čo na Ukrajine ešte nikto nerobil.
Po dvoch rokoch experimentov a stovkách kilogramov pokazeného syra chalani predstavili jedinečnú maškrtu – syr, ktorý chrumká. Toto vznikne, keď sa stretne rockový muzikant a technológia vyvinutá v NASA!
Pre ruskú inváziu presunula spoločnosť snEco svoju výrobu z Charkova do Mukačeva. Na novom mieste pomáhajú pri výrobe kozmických snackov zakarpatské slnko a noví zamestnanci z rôznych kútov Ukrajiny.
Všetko sa začalo v roku 2015. S bratom Vadymom sme už vtedy mali spoločný biznis – firmu AbrisArt, ktorá vyrába sady na vyšívanie. Darilo sa nám celkom dobre a v istej chvíli sme si uvedomili, že máme voľné peniaze, ruky aj hlavy na to, aby sme skúsili zrealizovať ešte nejaký podnikateľský projekt. Chceli sme sa vyskúšať v niečom úplne inom, hľadali sme nápad, ktorý by nadchol nás samých. Cestovali sme po rôznych krajinách a zaujímali sa o úplne rozličné odvetvia. Napríklad sme uvažovali, že na Ukrajinu dovezieme hydroponické skleníky z Izraela a pustíme sa do moderného pestovania zeleniny. Ale nevyšlo to.
V roku 2016 sme sa s Vadymom rozhodli vytvoriť produkt, ktorý by spĺňal nároky moderného mladého človeka: niečo výživné a bez chémie, čím by sa dala dochutiť polievka pri rýchlom obede v kancelárii, pridať do šalátu a vychutnať si k poháru vína či piva. Nebudeme si nič nahovárať: myšlienka snackov zo syra nie je nová ani naša. Prvýkrát sme niečo podobné ochutnali v USA. Chutilo nám to, ale vtedy sme, tak ako dnes niekedy naši zákazníci, zapochybovali: je to naozaj syr? Je tam určite len syr? Zatúžili sme urobiť niečo podobné na Ukrajine.

Metráky pokazeného syra a technológia NASA
Kým sme mali syrové guľôčky, ktoré sa dali predstaviť verejnosti, trvalo nám to dva roky. Dva roky experimentov, hľadania spôsobov sušenia, a dokonca aj ideálnych syrov na to. Potom prišli ešte všelijaké vylepšenia a tento proces pokračuje dodnes.
Ako premieňame tvrdý syr na chrumkavé a ľahké guľôčky? Vďaka technológii mikrovlnného vákuového sušenia. Túto technológiu pôvodne vymysleli v NASA, aby potraviny pre astronautov na obežnej dráhe málo vážili, no pritom si zachovali vysokú energetickú hodnotu.
Čiže sú to naozaj vesmírne technológie! Ale kým sme našli potrebné zariadenie a vyladili výrobný proces, za 2 roky sme pokazili stovky kilogramov syra… Raz nám vychádzali obrovské hrudy, inokedy „bochníky“, alebo sa syr zlial do jednej súvislej vrstvy. Bolo to veľmi napínavé a zaujímavé, hoci drahé. A tak koncom roka 2017 sme mali prvé dokonalé syrové guľôčky a o rok neskôr sme dosiahli ročný obrat 3 mil. UAH. Firma vtedy za rok vyrobila 70 tisíc balení sušeného syra, teda 2 milióny syrových guľôčok.

Generálny riaditeľ syrárskej firmy vykúpil na čerpacej stanici všetky naše snacky
A práve keď sme sa začali venovať vývoju vlastnej značky, oslovila nás firma „Bel Šostka Ukrajina“ (známejšia pod značkou „Vesela Korivka“). Je to príbeh ako z filmu: generálny riaditeľ firmy uvidel naše syrové guľôčky na čerpacej stanici OKKO, ochutnal ich a vykúpil všetko, čo bolo na sklade, aby ich dôkladnejšie ochutnal a zistil, čo je to za produkt.
Neskôr nám firma ponúkla vyrábať pre ňu snacky zo syra. Pol roka sme prerábali priestory, aby sme vybudovali výrobu podľa ich štandardov: bolo treba udržať latku nielen ukrajinských, ale aj európskych noriem. Podarilo sa nám to a naše prvé snacky sme robili pre francúzsku firmu Groupe Bel. O rok a pol z ukrajinského trhu odišli, ale my sme už jasne vedeli, že o náš produkt je záujem a že má vysokú úroveň. To nás priviedlo k vytvoreniu vlastnej značky – snEco firmy Prime Snack LLC.

Niečo k pivu aj niečo na diétu
Dnes máme 12 druhov snackov – z 12 rôznych druhov syra. Tento sortiment pokrýva najrozmanitejšie potreby: máme fitness snacky, detské snacky aj snacky k alkoholickým nápojom, napríklad k pivu snack zo Suluguni a k vínu sa ideálne hodí snack z Parmezánu.
Pracujeme s ukrajinskými syrmi a zároveň ich objednávame zo zahraničia. Goudu napríklad dovážame z Nemecka, Goya-parmezán z Holandska a naša klasická rada snackov sa vyrába z ukrajinského syra „Stolyčnyj“ značky „Tulčynka“. Syr „Hracija“ značky „Pyriatyn“ je zase základom našej fitness rady, pretože patrí medzi syry so zníženým obsahom tuku.
Náš produkt je úplne prírodný syr. Teda berieme bloky dobrého syra z mliekarne, pokrájame ho… trocha mágie – a máme chutné a chrumkavé syrové guľôčky. Okrem guľôčok sú aj chrumkavé syrové tyčinky – to sú snacky zo syra Suluguni. Tyčinky máme v dvoch príchutiach – korenie a cesnak – všetko tiež prírodné, žiadne éčka!

Patent máme dokonca aj na obal
Máme patent, ktorý potvrdzuje, že pri výrobe snackov ani pri sušení do syra nepridávame vôbec nič. Čiže je to čisté mlieko: ako z neho urobili syr, tak ho aj necháme, len odoberieme vlhkosť. Dôležité je, že syry sušíme pri nízkej teplote – 30-32 °C, pretože pri vyššej teplote sa tuk začína topiť a vysušiť ho jednoducho nejde. Zo 100 g syra vznikne 40 g chrumkavých snackov.
Naša technológia je jedinečná, je ešte lepšia než tá, ktorá sa používa v USA. Do syra nepridávame vôbec nič: žiadne rastlinné tuky, konzervanty, farbivá, škroby, protispekavé látky, arómy ani napodobeniny chuti. Jediné, čo pridávame, je prírodné korenie a cesnak, aj to len v niektorých sériách snackov.
Prvá reakcia na náš produkt býva zvyčajne takáto: „No-o-o… Niečo nám zamlčujete, to nemôže byť len syr! A ak je to syr, ako to, že vydrží bez chladničky 2 roky?“. Ochutnajú. „Ó, naozaj, toto pripomína Goudu a toto – Parmezán…“.
Dnes máme dva ukrajinské patenty. Prvý sa týka sušenia syra bez prímesí, druhý nanášania prírodných (zdôrazňujem!) aróm na sušené syry. Je to naozaj zdravý a výživný snack. Ďalšou vlastnosťou našich snackov, na ktorú sme veľmi hrdí, je, že v originálnom obale (na ktorý máme tiež patent) vydrží náš sušený syr až 2 roky. A nie sú potrebné žiadne zvláštne podmienky.

Ďalší „buch“ môže byť už hneď vedľa teba
Rodinu som z Charkova odviezol hneď, ako sa začala invázia. Dve malé deti, tehotná manželka. Iná možnosť nebola. To neustále ostreľovanie – všade to búcha a ty chápeš, že ďalší „buch“ môže byť už vedľa teba. Pozeráš správy: veď to je moja škola, škola, do ktorej som chodil, moja škola! A v nej – diery… Zničili ju. Náš dom už prakticky tiež neexistuje, susedia poslali fotky. Náš otec prežil tri týždne v okupácii. Je to veľmi ťažké. Ale nesmie sa klesať na duchu. Treba sa starať o rodinu, obnovovať biznis, pomáhať krajine.
Myslím si, že pre nás existujú len dve možnosti: buď byť na fronte, alebo pracovať každý deň, sedem dní v týždni, pre ukrajinskú ekonomiku. Zatiaľ robíme to druhé. 25. – 26. februára sme všetky prostriedky, ktoré boli na účtoch, rozdelili rovným dielom a poslali Ozbrojeným silám Ukrajiny a nadácii „Vráť sa živý“. Celkovo to bolo približne 500 000 UAH. Nevedeli sme, čo s nami bude, či Charkov vydrží. Ale chceli sme urobiť všetko, aby sme pomohli svojej krajine.

Prvé mesiace sme si nemohli vziať ani pečiatky
Počas prvých dvoch mesiacov od začiatku rozsiahlej invázie sme nemohli ani pracovať, ani len vyviezť zariadenie či dokumenty. Naše kancelárske priestory totiž hneď pridelili pre potreby územnej obrany a neskôr Ozbrojených síl Ukrajiny a nebol tam vôbec prístup. Nemohli sme si zobrať ani svoje pečiatky. Výrobné priestory patrili pod „Ukrzaliznyciu“, takže majú štatút chráneného objektu, a veľmi dlho sme zbierali všetky povolenia, aby sme sa tam dostali a niečo zobrali. Povolenie sme dostali na krátky čas a čo sme stihli, to sme zobrali. Previezli sme to do Mukačeva.
Dnes u nás pracuje už veľa nových ľudí. Poviem úprimne, keď prezeráme životopisy, uprednostňujeme vnútorne presídlené osoby a určite ich pozývame na ďalší pohovor. Pretože sami sme presídlenci, a teda vieme, aké to je – náhle sa presťahovať do iného regiónu bez práce, bývania a priateľov.

Máme odklad mobilizácie od ministerstva hospodárstva
Postup, ako môžu podniky získať od ministerstva hospodárstva výnimku z mobilizácie pre zamestnancov, bol opísaný na portáli „Diia“. Hneď sme podali žiadosť a rozpísali, aký sme podnik, čo robíme, aké plány už máme a prečo by nás mali nechať pracovať, a nie poslať na front. Ukázali sme, ako sme pracovali pred 24. februárom, a prišla nám kladná odpoveď: budete pracovať. Chcem povedať, že pre nás to nie je výhovorka ani nič podobné, pre nás je to zodpovednosť, ktorú na nás kladie štát. A robíme všetko pre to, aby sme túto dôveru nesklamali.
Myslím si, že náš podnik je pre ukrajinskú ekonomiku veľmi dôležitý. Samozrejme, nie sme hutnícky podnik ani agroholding, ale vyrábame produkt, ktorý je jedinečný nielen pre Ukrajinu, ale aj pre európsky trh.

Ponúkali nám presťahovanie do Európy, no odmietli sme
Je pre nás dôležité pracovať práve na Ukrajine. Ide o to, že keď sme len začínali evakuovať zariadenie z Charkova, naši partneri z Európy nám ponúkali presťahovať sa rovno k nim: „Príďte k nám, pomôžeme vám začať, budete tu robiť svoje snacky, všetko bude super!“. Na to sme nepristúpili. Spolu s bratom sme jednomyseľne rozhodli, že nikam nepôjdeme, že chceme pracovať na rodnej zemi.
To, čo sa teraz deje v mojej krajine, je najväčšia motivácia pracovať. Každý bojuje na svojom fronte. Je front vojenský, je front ekonomický. My držíme ten ekonomický. Áno, zatiaľ sme malý biznis, ani nie stredný. Ale! Verím, že ak bude takých firiem veľa, ak budú všetky – malé aj veľké – pracovať napriek vojne, obnovíme ekonomiku ešte skôr, ako sa vojna skončí.

V Mukačeve sme prešli na solárnu energiu
Solárne panely – to je projekt, o ktorom sme dlho snívali a zrealizovali sme ho práve tu, na Zakarpatsku. Tento región je akoby stvorený na to, aby sa energia brala z obnoviteľných zdrojov. V Charkove a Charkovskej oblasti nie je toľko slnka, preto to tam pre nás nebolo ekonomicky výhodné. Keď sme sa presťahovali do Mukačeva, videli sme, že na mnohých budovách sú solárne panely. A zamysleli sme sa: prečo by sme to neurobili aj my?
Navyše to veľmi zodpovedá našim hodnotám a túžbe robiť naozaj ekologické snacky. A, samozrejme, je to výrazná úspora. Žiaľ, po relokácii nám nezostali vôbec žiadne voľné prostriedky, aby sme tento zámer zrealizovali. A tak sme našli medzinárodné organizácie, ktoré poskytujú granty na takéto projekty, podali sme žiadosť a podrobne opísali, prečo potrebujeme solárne panely a ako ich budeme využívať. A už dva týždne snEco suší syry na solárnu energiu!
Keď je slnečno, tieto panely úplne pokryjú našu potrebu elektriny. Keď je zamračené, trochu berieme zo siete, ale aj to je veľmi výrazná úspora našich peňazí aj elektriny na Ukrajine, čo je teraz obzvlášť dôležité. Preto dnes žartujeme, že pre nás pracuje zakarpatské slniečko a technológie NASA.

Čoskoro bude snEco na európskych pultoch
Najbližšie plány – začať exportovať. Na to teraz veľmi staviame. Vo Varšave otvárame zastúpenie Prime Snack. Mimochodom, vo Varšave už je kancelária „Diia“ a veľmi nám so všetkým pomáhajú. Na export treba získať dve povolenia: ukrajinské – na začatie exportu, a európske – že tam môžeme dovážať naše výrobky.
V lete sme sa zúčastnili na Warsaw Food Expo a predstavili naše snacky zo syra. Práve teraz môj brat a obchodný partner Vadym vedie rokovania vo Varšave a podpisuje zmluvy o exporte produktov snEco do Poľska. Veľmi sa tešíme, že produkt, ktorý sa dnes vyrába v Mukačeve, bude už čoskoro na európskych pultoch. A na každom balení a krabici bude nápis „Vyrobené na Ukrajine“.
Teraz nás podľa plánu čaká získanie prevádzkového povolenia, aby sme mohli požiadať o zaradenie do zoznamu vývozcov do Európy. Pre produkty živočíšneho pôvodu existuje samostatný zoznam, dostať sa naň je veľmi ťažké. Ale sme presvedčení, že sa nám to podarí a ďalší skvelý ukrajinský produkt čoskoro dobyje svetové trhy.
Už tu, v Mukačeve, sa mi narodil syn. Je to moje tretie dieťa a snívam o tom, aby moje deti vyrástli ako Ukrajinci zamilovaní do svojej krajiny, aby boli na ňu hrdí, na jej nezlomnosť a slobodu. A to bude závisieť nielen od výchovy, ale aj od toho, čo ja sám urobím pre svoju krajinu dnes, zajtra, pozajtra.